Syndróm nepokojných nôh je známy aj ako Willis-Ekbomova choroba. Ide o neurologickú poruchu, ktorá spôsobuje nepríjemné pocity v nohách. Máte neodolateľné nutkanie s nimi pohybovať. Najčastejšie vás potrápi večer alebo v čase, keď odpočívate. Ako tento problém riešiť?
Syndróm nepokojných nôh sa označuje skratkou SNN. Možno sa stretnete aj s označením RLS, čo je skratka pre anglický názov tejto choroby, ktorý znie restless legs syndrome. Nejde o žiadnu novinku. Príznaky tohto ochorenia opísal lekár Thomas Willis už v 17. storočí. Ako diagnóza sa však datuje až od roku 1945. Termín ako prvý použil švédsky lekár Karl Ekbom. Preto sa toto ochorenie niekedy nazýva aj ako Willis-Ekbomova choroba.
Príznaky sa najčastejšie objavujú v neskorých popoludňajších alebo večerných hodinách. Najintenzívnejšie sú v noci, keď odpočívate. RLS teda výrazne narúša spánok, sťažuje zaspávanie, a zároveň bráni návratu do spánku po prebudení. Okrem toho sa syndróm nepokojných nôh hlási o slovo, aj keď ste v pokoji. Napríklad sedíte v divadle alebo v aute na strane spolujazdca, dlho cestujete vlakom či lietadlom. Ľudia majú nutkavú potrebu hýbať nohami.
Syndróm nepokojných nôh sa nedá vyliečiť. Existujú však metódy, ktoré jeho príznaky zmierňujú. Syndróm sám o sebe nie je pre človeka nebezpečný. Aj pre lekárov a vedcov je veľkou záhadou.
RLS trápi 2,5 - 10% populácie. Častejšie sa objavuje u žien ako u mužov. Prvé príznaky sa objavujú v detstve a s postupujúcim vekom naberajú na intenzite. Syndróm nepokojných nôh postihuje predovšetkým dolné končatiny. Len výnimočne zasiahne aj ruky alebo trup.
Vo väčšine prípadov nie je príčina syndrómu známa. Odborníci sa domnievajú, že za ňou stoja neurologické problémy. Môže súvisieť s dysfunkciou časti mozgu, ktorá riadi pohyb. Hovorí sa o vzťahu s chemickou látkou dopamín, ktorá sa stará o svalové aktivity a pohyb. Ak je hladina dopamínu narušená, môže dochádzať k samovoľným pohybom. Okrem dopamínu môže byť na vine aj genetika, nedostatok železa alebo ďalšie ochorenia.
Syndróm nepokojných nôh môže mať primárnu a sekundárnu formu. Primárna forma znamená, že sa so syndrómom nespája žiadne ďalšie ochorenie. Dôležitú úlohu tu zohráva genetika. Ak toto ochorenie máte v rodine, je možné, že sa prejaví aj u vás.
Obrázok: Ochorenie býva dedičné.
Sekundárna forma je podmienená iným ochorením alebo zmenami v ľudskom organizme. Podľa lekárov sa RLS spája s:
Existujú niektoré látky, ktoré môžu príznaky RLS zhoršovať. Ide o lieky proti nevoľnosti, antipsychotiká, antidepresíva zvyšujúce hladinu serotonínu či lieky na prechladnutie a alergie obsahujúce staršie antihistaminiká.
Hlavným príznakom je nutkanie pohybovať nohami. Okrem toho môžete v nohách cítiť mravčenie, brnenie, bolesť, nervozitu a nepokoj. Tieto príznaky zvyčajne trápia obe nohy, ale môžete ich pociťovať iba na jednej dolnej končatine.
Čo je pre RLS typické?
Z hľadiska závažnosti a frekvencie sa príznaky u jednotlivých osôb líšia. Pri stredne ťažkej forme sa príznaky objavujú len raz alebo dvakrát týždenne. Pri ťažkej forme sa nutkanie hýbať nohami objavuje viac ako dvakrát týždenne.
Obrázok: Syndróm má u každého človeka iný priebeh.
Kvôli Willis-Ekbomovej chorobe sa u vás môžu prejaviť:
Ochorenie môže byť v tzv. remisii. To znamená, že sa príznaky zmierňujú alebo vymiznú na niekoľko týždňov či mesiacov. Je to typické najmä v počiatočných štádiách ochorenia. Zvyčajne sa však príznaky znovu objavia a časom sa zhoršujú.
Až 80% pacientov s RLS sa zvyčajne sťažuje aj na PLMS alebo periodické pohyby končatín v spánku. Počas spánku dochádza k trhavým pohybom alebo zášklbom, čo tiež zhoršuje kvalitu spánku.
Na určenie RLS neexistuje žiadny špecifický test. Diagnózu teda určuje lekár podľa anamnézy. Lekári sa zameriavajú na:
Okrem toho sa vykonáva aj polysomnografické vyšetrenie, ktoré sa používa na riešenie nespavosti, laboratórne krvné testy a neurologické vyšetrenie. Určite sa oplatí oboznámiť lekára so svojou rodinnou anamnézou.
Obrázok: Lekár vyšetruje niekoľko oblastí.
U detí sa RLS určuje veľmi ťažko, pretože nedokážu presne opísať, čo cítia. Niekedy sa tento syndróm môže mylne považovať za "rastové bolesti" alebo za poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou.
Ľudia zvyčajne tento syndróm považujú za dôsledok sedavého života alebo starnutia. Obávajú sa, že príznaky sú príliš banálne, a preto vyhľadajú lekársku pomoc príliš neskoro. To je škoda, pretože vhodná terapia môže symptómy zmierniť alebo ich úplne potlačiť.
Pri miernej forme syndrómu pomáha zmena životného štýlu a jedálnička. Vyhýbajte sa kofeínu, alkoholu a tabaku. Dodržuje pravidelný spánkový režim a doprajte si masáže nôh. Nechajte sa vyšetriť na nedostatok železa, kyseliny listovej alebo horčíka.
V stredne ťažkých a ťažších prípadoch je potrebné použiť lieky. Najčastejšie predpisované lieky sú dopaminergné látky, gabapentín enacarbil, pregabalín, opioidy, benzodiazepíny a antikonvulzíva.
Z babských rád môžete vyskúšať napríklad:
Kvalitný spánok je nesmierne dôležitý, aby ste sa cítili fyzicky aj psychicky v pohode. Doprajte si ten najluxusnejší spánok.
Základom všetkého je kvalitná posteľ, ktorá vám „ľahne“. Trendom poslednej doby sú čalúnené rámy s vysokými čelami. Čelá sú nielen dizajnovým skvostom, ale oceníte ich aj pri relaxácii v sede. Váš chrbát vám za mäkkú opierku poďakuje.
Nepodceňujte ani výber matraca a roštu. Táto dvojka sa stará o to, aby ste sa počas spánku zbytočne nebudili a ráno nevstávali so stuhnutými svalmi.
Chýbať vám nesmie ani kvalitný vankúš. Napríklad anatomicky tvarované vankúše z pamäťovej peny udržujú vašu krčnú chrbticu v dokonalom pohodlí. Zbavujú ju napätia, a ráno sa prebudíte ako znovuzrodení.
Nepodceňujte kvalitu svojej postele. Za nedostatočné prekrvenie končatín často môže preležaný matrac. Ak ale máte pocit, že trpíte syndrómom nepokojných nôh, čo najskôr navštívte lekára.