Svetový deň spánku pripadá na severnej pologuli na piatok pred jarnou rovnodennosťou. Túto každoročnú udalosť organizuje od roku 2008 Výbor Svetového dňa spánku pri Svetovej spánkovej spoločnosti. Tá sa predtým nazývala Svetová asociácia spánkovej medicíny (WASM). V roku 2020 tento deň pripadá na 13. marca a nesie sa v znamení 'Better Sleep, Better Life, Better Planet'. Oslávite ho s nami?
Cieľom svetového dňa spánku je osláviť prínosy kvalitného a zdravého odpočinku, upozorniť verejnosť na bremeno problémov súvisiacich so spánkom a na ich zdravotné, vzdelávacie a spoločenské aspekty, a podporiť tak prevenciu a liečbu spánkových porúch.
Týmto dňom Svetová spánková spoločnosť zvyšuje povedomie o poruchách spánku, zlepšuje pochopenie a prevenciu týchto porúch a snaží sa o zníženie vplyvu problémov so spánkom na spoločnosť. Problémy so spánkom ohrozujú zdravie alebo kvalitu života až 45% svetovej populácie.
V článku sa dozviete:
Svetový deň spánku 17. marca 2017 sa na Twitteri objavil v sekcii trendujúcich tém. Slávny indický herec Amitabh Bachchan, ktorého na Twitteri sleduje 25,5 miliónov ľudí, vo svojom príspevku napísal pod svojím užívateľským menom @SrBachchan, že "zajtra 17. marca je Svetový deň spánku ... nech už to znamená čokoľvek !!" Príspevky k Svetovému dňu spánku následne pridávali tisíce ľudí z celého sveta. Veľký priestor tento deň dostal aj v iných sociálnych médiách.
Odhaduje sa, že nedostatok spánku stojí USA viac ako 400 miliárd dolárov ročne, Japonsko 138 miliárd dolárov, Nemecko 60 miliárd dolárov, Spojené kráľovstvo 50 miliárd dolárov a Kanadu 21 miliárd dolárov.
Nespavosťou často platíme za zlú spánkovú hygienu a život v strese. Samotná nespavosť potom stojí miliardy a miliardy dolárov ročne.
Svetový deň spánku sa organizuje každý rok v piatok pred marcovou rovnodennosťou. Prvý Svetový deň spánku pripadal na 14. marca 2008. Po celom svete i online sa konajú rôzne akcie, napr. diskusie, prezentácie vzdelávacích materiálov a výstavy.
Dr. Erik St. Louis, jeden z riaditeľov Centra Mayo pre spánkovú medicínu v Rochesteri, Minnesote, vysvetľuje, že "pre väčšinu dospelých je 7 až 8 hodín nočného spánku tá najdôležitejšia vec, ktorú môžu urobiť pre svoje budúce fyzické a duševné zdravie.
Deti potrebujú pre zabezpečenie optimálnej schopnosti učiť sa a hrať sa ešte dlhší spánok. Posledné výskumy potvrdili dôležitosť dostatku spánku pre zdravý mozog, pretože počas spánku mozog vyplavuje toxíny, ktoré naakumuloval počas bdenia. Tieto toxíny môžu starnúci mozog poškodiť.
Spánok tiež pomáha udržiavať jednotlivé centrá mozgu a jeho spojenia zdravé a v tej najlepšej kondícii, najmä pri učení a zapamätávaní si nových vecí, ku ktorým došlo v priebehu dňa.
Timothy I. Morgenthalerom, MD je profesorom medicíny a jedným z riaditeľov Centra Mayo pre spánkovú medicínu. Dr. Morgenthalerom pracuje ako odborník na spánkové lekárstvo viac ako 22 rokov. Na otázku ohľadom súvislosti medzi zdravým spánkom a zdravým starnutím Dr. Morgenthalerom odpovedá, že "kvalitný a dostatočný spánok je jedným z kľúčových faktorov zdravého starnutia a väčšej pravdepodobnosti fyzického, kognitívneho a duševného zdravia.
Primeraný spánok v ranej dospelosti a v strednom veku znižuje riziko obezity a vysokého tlaku, chráni proti úbytku kognitívnych funkcií súvisiacich s vekom a tiež proti Alzheimerovej chorobe. Do súvislosti sa dáva aj so zníženým výskytom depresie.
Niektoré štúdie spájajú pravidelný spánok s potlačenými znakmi starnutia pokožky a lepším tonusom tkaniva. Vyzeráte lepšie, cítite sa lepšie a prežívate lepší život. O tom, že by mal byť kvalitný spánok vysokou prioritou v našom každodennom živote, by sme mohli dlho rozprávať.
Už tretí rok Svetový deň spánku podporuje Arianna Huffington, zakladateľka a CEO platformy Thrive Global.
Huffington povedala: "Spánok hrá hlavnú úlohu vo všetkých aspektoch nášho duševného a fyzického zdravia. Táto zásada platí v každom veku, už od narodenia. Trvalá dôležitosť spánku pre zdravý, šťastný a dlhý život nikdy nepoľavuje. "
Z novo objavujúcich sa dôkazov vyplýva súvislosť medzi predčasným starnutím buniek a zlým spánkom. Istými štúdiami bolo potvrdené, že teloméry sú koncové časti vlákien DNA a chránia chromozómy. Krátke úseky telomér sa dávajú do súvislosti s predčasným starnutím buniek a vyplýva z nich zvýšené riziko vzniku rakoviny.
To, ako rýchlo budete starnúť, ovplyvňuje do značnej miery váš životný štýl. Predovšetkým zdravý životný štýl a dostatok spánku vás bude chrániť pred predčasným starnutím.
Je zaujímavé, že ľudia trpiaci obštrukčnou spánkovou apnoe majú kratšie teloméry (Huang et al. 2018), čo môže znamenať, že spánková apnoe predstavuje ďalší faktor spôsobujúci predčasné starnutie buniek.
Svetový deň spánku bude tento rok 13. marca 2020. Koná sa pod sloganom: "Lepší spánok, lepší život, lepšie planéta" ('Better Sleep, Better Life, Better Planet').
Slogan zdôrazňuje dôležitú úlohu spánku ako piliera zdravia, čo umožňuje lepšie rozhodovanie a kognitívne porozumenie aj vo veľkých otázkach, ako je napríklad naša planéta. Toto zameranie je zámerne široké a obklopuje posolstvo, že kvalita života môže byť zlepšená zdravým spánkom. Naopak, keď zlyhá spánok, zdravie upadá a znižuje kvalitu života.
Svetovým dňom spánku bol v roku 2019 15. marec. Konal sa pod sloganom "Zdravý spánok, zdravé starnutie".
Problémy so spánkom dosahujú rozmery svetovej epidémie ohrozujúcej zdravie a kvalitu života až 45 % svetovej populácie. Iba lepšie porozumenie poruchám spánku a ďalší výskum tejto problematiky pomôže znížiť dopad porúch spánku na spoločnosť.
Kvalitný spánok závisí na týchto troch podmienkach:
Poruchy spánku majú na svedomí zásadné dopady na jednotlivcov i spoločnosť a v rámci verejného zdravotníctva sú veľkým problémom.
Obštrukčná spánková apnoe významným spôsobom zasahuje do zdravia a celkovej duševnej pohody. Narušenie prísunu kyslíka, ku ktorému dochádza pri zastavení dýchania v dôsledku tejto choroby, predstavuje nápor na srdce a môže viesť k veľkému počtu vážnych zdravotných problémov.
Prerušený spánok môže mať priamy aj nepriamy vplyv na rodinný život i vzťahy, pretože ovplyvňuje náladu človeka a jeho schopnosť vykonávať každodenné činnosti a fungovať v spoločnosti.
Cirkadiánny rytmus je cyklus ľudského tela. Cirkadiánne rytmy sú generované prirodzenými faktormi vnútri tela, ovplyvňujú ich však aj faktory okolitého prostredia, ako napr. slnečný svit.
Bolo preukázané, že zachovanie pravidelného cirkadiánneho rytmu znižuje riziko porúch spánku, duševných chorôb a chronických zdravotných ťažkostí, napr. obezity a diabetu. Hlboký spánok tvorí, popri vyváženej strave a pravidelnom pohybe, jeden z troch pilierov dobrého zdravia.
Ľudia, ktorí spia celú noc bez prerušenia, vykazujú nižší výskyt vysokého krvného tlaku, cukrovky, obezity a iných chronických chorôb.
Nespavosť postihuje 30-45 % dospelej populácie. Primárna nespavosť (nespavosť bez základného ochorenia) postihuje 1-10% bežnej populácie a až 25% starších ľudí.
Jednou z príčin dopravných nehôd je práve nedostatok spánku či nekvalitný spánok. Ľudia trpiaci nespavosťou majú sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť stať sa účastníkmi dopravnej nehody s následkom smrti alebo vážneho zranenia v porovnaní s ľuďmi, ktorí spia dobre.
Štúdie preukázali, že ľudí trpiacich nespavosťou postihuje viac symptómov úzkosti a depresie ako ľudí, ktorí nespavosťou netrpia. Nespavosť má negatívny vplyv na všetky oblasti takto postihnutého človeka. Nespavosť môže mať vplyv na pracovný výkon, môže sa zmeniť povaha človeka a zhoršiť kvalita jeho práce. Následky neliečenia tejto poruchy môžu zahŕňať horšie pracovné vyhliadky, či dokonca stratu zamestnania.
Obštrukčná spánková apnoe je veľmi častým, avšak zanedbávaným javom. Wisconsinská skupinová štúdia "Wisconsin Sleep Cohort Study" odhadla výskyt tejto choroby u 17% mužov a 9% žien v štáte Wisconsin, USA. V severnej Indii sa obštrukčná spánková apnoe vyskytuje u 13,7% ľudí.
OSA predstavuje nezávislý rizikový faktor pre vznik vysokého tlaku a iných kardiovaskulárnych chorôb. U detí môže byť spánková apnoe základnou príčinou neuropsychologických porúch. Spánková apnoe u detí typicky súvisí s adenotonsilárnou hypertrofiou.
Chrápanie je jedným z hlavných príznakov spánkového apnoe. Ak chrápete a cítite sa večne nevyspatí, nechajte sa radšej vyšetriť v spánkovom laboratóriu.
Neliečená spánková apnoe môže spustiť srdcové choroby, mozgovú mŕtvicu a vaskulárnu demenciu. V prípade podozrenia na spánkovú apnoe musia byť dospelé osoby i deti vyšetrené v spánkovom centre, pretože spánková apnoe je liečiteľná a možno ju korigovať. Správna a presná diagnóza je vždy nutná.
Spánková apnoe sa v spánkovom laboratóriu diagnostikuje pomocou polysomnografie. Úspechy všeobecne zaznamenáva liečba neinvazívnym pretlakovým dýchaním (trvalé pretlakové dýchanie, CPAP). Používanie ústnych pomôcok môže byť u ľahkých foriem spánkového apnoe prínosné. Chirurgická liečba na odstránenie nadmerného množstva tkaniva v ústnej časti hltana sa ponúka u osôb, ktoré netolerujú neinvazívne prostriedky, alebo ktorým v dýchaní bráni anatomická prekážka na začiatku hltana v podobe redundantného tkaniva alebo veľkých mandlí.
Bolo preukázané, že úspešná korekcia spánkového apnoe pomocou trvalého pretlakového dýchania znižuje krvný tlak a môže zmenšiť riziko infarktu myokardu a mŕtvice. Úspešná liečba spánkového apnoe uspokojivo rieši nadmernú ospalosť počas dňa.
Národná spánková nadácia (NSF) vytvorila zoznam 25 náhodných faktov o spánku. Zdieľajte ho s každým, koho poznáte. Spánok predsa potrebujeme všetci.
Svetový deň spánku, ktorý sa koná 13. marca 2020, oslávime meraním spánku v IDEA nábytok (27.3.2020). Ďalšie termíny meraní sledujte na webe Materasso.
Svetový deň spánku sme slávili 14. - 15.3. 2019. V Českej republike sme ho oslávili v meste Ústí nad Orlicí meraním spánku v obchode Sefír. Merali sme vhodnosť matraca dekou X-SENSOR. Z tlakových snímačov, ktorých je v deke 2 440, dostaneme presnú "mapu" prenosu tlaku užívateľa na matrac.