24-hodinový cyklus, čiže jedno otočenie Zeme okolo vlastnej osi, určuje rytmus, podľa ktorého sa riadi všetko živé na našej planéte. Avšak aj v rámci jedného druhu (vrátane človeka) sa v tomto rytme vyskytujú individuálne rozdiely. Ide o chronotyp, čiže o vnútorné biologické hodiny, ktoré regulujú čas nášho bdenia a spánku. Aké chronotypy poznáme? Si sova, škovránok, alebo azda vlk či medveď?
Donedávna sa myslelo, že ľudí možno rozdeliť podľa príslušnosti k dvom chronotypom – rannému (škovránky) a večernému (sovy). Škovránky sú tí, čo najefektívnejšie fungujú zavčas rána, avšak popoludní sú unavení a pociťujú pokles energie. Zato sovy trpia, keď musia vstávať pred 8. hodinou (najradšej by spali do 11.00), zatiaľ čo večer by mohli sedieť a pracovať až do neskorých nočných hodín. Tieto dva chronotypy predstavujú najpopulárnejšie rozdelenie, ale nevystihujú všetky možnosti a variácie. Psychológ Michael Breus, nazývaný doktor spánku, je presvedčený, že existujú 4 hlavné chronotypy, ktoré viac-menej zodpovedajú správaniu delfína, medveďa, vlka a leva v prírode.
Najskôr vstáva lev (budí sa už o 5.30) a dokáže efektívne pracovať približne do 17.00. Večer je však natoľko unavený, že o 22.00 zaspáva pred televízorom.
Delfín vstáva ráno okolo 6.30 a je výkonný zavčas rána a popoludní (v strede dňa môže pociťovať pokles energie). Delfíny sú ráno tvorivejšie, zatiaľ čo večer zvládajú ťažšie úlohy. Mávajú problémy so zaspávaním.
Vlci vstávajú najneskôr a sprevádzajú ich pri tom mierne ťažkosti. Ráno sú málo výkonní. Čas práce sa pre nich začína okolo 11.00 a trvá približne do 18.00 – 19.00. Zaspávajú najneskôr zo všetkých chronotypov.
Medvede vstávajú približne o 7.00 – 7.30 a ráno sa úspešne venujú ťažkým úlohám. Pociťujú silnú potrebu zdriemnuť si počas dňa a bez takéhoto oddychu nedokážu efektívne fungovať. Ak si však zdriemnu, dokážu bez problémov pracovať aj večer. Mali by chodiť spať zavčasu.
Ovplyvňuje chronotyp kvalitu spánku? Samozrejme, že áno. Ľudia, ktorí nežijú v súlade so svojím chronotypom, môžu mať ťažkosti so zaspávaním (nespavosť), alebo nevenujú spánku dostatočné množstvo času (čo sa deje predovšetkým v prípade sov, ktoré sú nútené pracovať od skorého rána). Tí, čo si potrebujú zdriemnuť v priebehu dňa, si môžu vďaka 20-minútovému zdriemnutiu (bez toho, aby sa dostali do fázy hlbokého spánku) zregenerovať sily a byť neskôr efektívni, tak ako ráno. Avšak aj napriek tomu musia v noci spať 8 hodín. Tým, čo patria k rannému chronotypu, môže pri vstávaní pomôcť, ak si odtiahnu z okien závesy a nechajú sa zobudiť slnečným svetlom.
Ak poznáme svoj chronotyp, uľahčíme si život. Tí, čo efektívnejšie fungujú popoludní, sa budú v práci s tradičnou pracovnou dobou od 8.00 do 16.00 trápiť. Ba čo viac, nebudú dostatočne efektívni. Rizikom je aj život s partnerom s opačným chronotypom. Medzi partnermi s rozličným chronotypom sa nezhody vyskytujú 4-krát častejšie![i] Ľudia, ktorí nežijú v súlade so svojím chronotypom (napr. sovy, ktoré musia vstávať príliš zavčasu), sú vystavení väčšiemu riziku obezity (33%).
[i] ZAWILSKA, J. B., NOWAK, J. Z. Rytmy biologiczne – uniwersalny system odczytywania czasu. NAUKA 4/2006. s. 129-133.