Podvedomé túžby a priania, reakcie na vnútorné či vonkajšie fyzické podnety, ale aj tréning vašich schopností. Každú noc sa nám sníva hneď niekoľko snov. Čo znamenajú a prečo sa nám vôbec snívajú? Môžu byť nočné mory pre telo prospešné?
"Ako prichádzajú sny?" Otázka, ktorú si po stáročia kládli filozofi a teológovia, dnes skôr neurovedci a psychológovia. Sprevádzal ju rad omylov aj významných vedeckých objavov, ktoré vytvorili súčasnú predstavu o tom, čo sa v našom mozgu v spánku deje.
Jedným z nich bol výskum profesorky Cartwrightovej, ktorý dokázal, že väčšina snov obsahuje negatívne emócie, na ktorých sa výrazne podieľa mozgové jadro amygdala, sídlo úzkosti a strachu. Emócie sú koniec koncov alfou a omegou snívania. Premietajú sa pri ňom emotívne obrazce a situácie, ktoré podliehajú emočnej logike. Niet teda divu, že snívanie je tiež dielom tzv. limbického systému čiže citovej oblasti mozgu.
Záverom súčasných neurovedcov je, že sny sú zmysluplným vyjadrením komplexných myšlienkových procesov, ktoré môžeme prirovnať k predstavám, spomienkam, mysleniu a vedomostiam. Sú dôležité pre citový stav a duševnú vyrovnanosť človeka. Prehrávajú staré spomienky a porovnávajú ich s nedávnymi skúsenosťami a morálnymi princípmi.
Už výskumy v 70. rokoch preukázali, že spánok je veľmi aktívny proces, skladajúci sa z dvoch fáz - REM a NREM. REM fáza je označovaná za tzv. paradoxný spánok, pri ktorom je stav tela veľmi blízky bdelosti. Je pre ňu typický rýchly pohyb očí a zaberá 20-25% celkovej doby spánku. Naopak pre NREM fázu je charakteristická nízka aktivita mozgu a pokojný pohyb očí. Táto časť spánku tvorí zvyšných 75-80% a dochádza v nej k telesnej regenerácii.
Najviac snov sa odohráva počas REM fázy spánku, o snívanie však nie je ochudobnená ani NREM fáza. Sny počas REM a NREM fázy spánku sa výrazne líšia. Zatiaľ čo v REM fáze máte dlhšie sny, často s organizovanou dejovou sekvenciou, v NREM fáze ide o jednorazovú krátku scénku či akciu. Práve preto REM sny tvoria 90-95% všetkých zapamätaných snov.
Mozog je v REM fáze spánku utlmený a jeho výkonné funkcie sú minimálne. Výnimkou je však lucidné čiže vedomé snívanie, pri ktorom si uvedomujete, že spíte, a môžete sa do sna aktívne zapojiť.
Takéto živé sny môže mať každý, kľúčový je len tréning. Ten sa skladá prevažne z tzv. testovania reality, pri ktorom pravidelne hodnotíte či spíte alebo nie. Má sa za to, že automaticky začnete vyhodnocovať aj realitu vo sne a akonáhle bude iná, uvedomíte si, že snívate.
Počas živých snov môžete so snom manipulovať a meniť jeho podobu.
Hoci je určite zaujímavé, ako sny vznikajú, je pochopiteľné, že oveľa viac vás zaujíma význam snov. Zvlášť pri opakujúcich sa nočných morách.
Možno vás prekvapí, že desivé sny nemusia nutne znamenať niečo hrozné, hoci sa môžete v online snári dočítať niečo iné. Podľa neurológov môžu fungovať sny ako simulátory pre tréning zručností.
Čo to znamená? Ak v noci utekáte pred nebezpečenstvom, bojujete a vymýšľate strategické plány útoku, nehľadajte v tom zbytočne metafory. Vaša myseľ si proste buduje ochranný systém pre prípady nebezpečenstva. Premieta si vaše obavy a strachy a hľadá proti nim účinné nástroje.
Obdobne to však funguje aj s pozitívnymi snami a túžbami. Hovoríte bravúrne cudzím jazykom, hráte perfektne na hudobný nástroj, ale v skutočnosti nič z toho neviete? Opäť ste na simulátore.
Nočné mory však môžu tiež poukazovať na závažné psychické poruchy, ako sú panická porucha, či posttraumatická stresová porucha. Dlhodobé zlé sny môžu tiež prerásť do poruchy spánku, napr. keď spánok zámerne odďaľujete z dôvodu strachu zo zaspatia. Pokiaľ vám teda spánok, resp. sny pri ňom, spôsobujú závažné úzkostné stavy, nespavosť či iné ťažkosti, je vhodné navštíviť lekára, prípadne špecializované spánkové laboratórium.
Ak vďaka nočným morám trpíte nespavosťou, alebo máte iné problémy so spánkom, zamerajte sa na podporu kvality spánku. Ako na to?
Dodržujte pravidelne spánkovú hygienu. Obmedzte večer pitie alkoholu, nefajčite, a to ani v prípade, že vás zlý sen prebudí. Líhajte si do postele vždy v približne rovnakú hodinu a výrazne ju nemeňte. Aspoň tri hodiny pred spánkom si doprajte kľudový režim a vyvarujte sa náročným fyzickým aktivitám. Vyhnúť by ste sa tiež mali všetkým elektronickým prístrojom, tie radšej nechajte v inej miestnosti.
Zamerajte sa tiež na to, či vaša súčasná posteľ, rošt a matrac spánok podporuje. Keď k vŕzgajúcej posteli či preležanému matracu pripočítate zlé sny, môžete očakávať, že sa veľmi oddýchnutí neprebudíte.
Pri problémoch so zaspávaním môžete tiež vyskúšať metódu doktora Andrewa Weila, ktorá je založená na:
4 sekundovom nádychu,
7 sekundovom zadržaní dychu,
8 sekundovom pomalom vydýchnutí ústami.
Táto technika by mala spomaliť váš srdcový tep a stíšiť vašu myseľ.
Jasnou výzvou pre neurovedcov, psychológov a psychiatrov je využiť snívanie aj pre ďalšie účely, než je len samotná duševná hygiena.
Významné štúdie sa vykonávajú napríklad v oblasti rekonštrukcie tváre uloženej v zrakovej časti mozgu. Pomocou magnetickej rezonancie a počítača so špeciálnym analyzátorom sa výskumníci snažia vytiahnuť z pamäte pokusných osôb obraz. Ak by sa tento spôsob osvedčil, znamenalo by to revolúciu napríklad pri identifikácii páchateľa trestného činu.
Taktiež lucidné sny sa skúmajú na vedecké účely. Napríklad psychiater Dresler považuje lucidné snívanie za možný užitočný nástroj pri liečbe psychotických pacientov, u ktorých je trvalé vyliečenie v súčasnosti veľkým problémom.
Sme však stále veľmi ďaleko od toho, aby sme mohli cudzie sny vidieť, zúčastniť sa ich alebo ich ovplyvňovať. Môžeme však o takejto budúcnosti prinajmenšom snívať.
Polyfázický spánok – o čo ide ?