Ako dlho by sme mali v noci spať? Lekári a odborníci na spánok tvrdia, že 8 hodín. Sú však ľudia, ktorí spia 2 až 4 hodiny a sú v poriadku. Spia totiž v polyfázickom režime. O čo ide?
Ak spíme 6-8 hodín denne a zvyšnú časť dňa bdieme, spíme v tzv. monofázickom režime, čiže ideme spať len raz za 24 hodín. Všetky iné spánkové režimy, vrátane odpoludňajšej alebo popoludňajšej siesty, sa nazývajú polyfázické.
Vedci, ako aj prívrženci polyfázického spánku tvrdia, že ide o výhodnejší spánkový režim, pretože sa pri ňom na regeneráciu organizmu využije maximum času spánku. Takto teda môžeme spať menej (kratšie) a zároveň sa cítiť viac oddýchnutí.
Ako je to možné? Veď väčšina z nás sa po 6 hodinách spánku necíti dostatočne vyspatá. Ak chceme pochopiť mechanizmus polyfázického spánku, musíme sa pozrieť na proces spánku vo všeobecnosti. Spánkový cyklus sa skladá z niekoľkých etáp. Najskôr zaspávame, pričom sa pomaly zmenšuje počet podnetov, ktoré na nás pôsobia. Mozgové vlny prechádzajú do frekvencie alfa (8-13 Hz). Naše mozgové vlny sa pomaličky upokojujú a prechádzajú do režimu théta (4-7 Hz). Spíme a nemáme kontakt s realitou okolo seba. Ďalšou etapou je hlboký spánok (vlny delta) a následne sa cez jednotlivé fázy vraciame až do etapy, v ktorej sa tvoria sny (fáza REM). Keď sa fáza REM skončí, celý cyklus sa zopakuje odznova – v prípade klasického spánku až niekoľkokrát v priebehu jednej noci, pričom čím dlhšie spíme, tým je fáza hlbokého spánku kratšia a fáza REM dlhšia. Zaujímavé je tiež to, že ak sa zobudíme v blízkosti fázy REM, budeme takmer hneď pripravení k činnosti, zato ak sa zobudíme vo fáze hlbokého spánku, budeme sa preberať veľmi ťažko.
Polyfázický spánok predstavuje iný prístup k spaniu. Namiesto jedného dlhšieho časového úseku určeného na spánok, počas ktorého sa často budíme a prechádzame z jednej fázy do druhej (čoraz menej efektívnej), spíme pri polyfázickom režime niekoľkokrát v priebehu dňa. Vďaka tomu sa organizmus učí efektívnejšie využívať spánok a čerpať z neho maximálny úžitok. Takže v konečnom dôsledku sa cítime viac oddýchnutí, ako keď spíme 7 hodín nepretržite. Okrem toho pri polyfázickom režime „premárnime” menej času spaním.
Polyfázický spánok nespočíva v krátkych zdriemnutiach, ktoré si doprajeme vždy, keď sa nám zachce. Ide o systém, ktorý sa vo veľkej miere zakladá na pravidelnosti. Spať môžeme:
· bifázicky (dvojfázovo) – raz v noci (približne 6 hodín) a raz cez deň (20 až 30-minútové zdriemnutie),
· štvorfázovo – raz v noci (3 hodiny) a 3 razy v priebehu dňa po 20 minút, alebo tak, že si každých 6 hodín doprajeme 30-minútové zdriemnutie (tento spánkový cyklus sa nazýva dymaxion). Prvá verzia nám v priebehu 24 hodín poskytne 4 hodiny spánku, druhá sotva dve,
· šesťfázovo (každé 4 hodiny si zdriemneme na 20-30 minút).
Nevyhnutnou podmienkou úspechu polyfázického spánku je maximálna disciplína a mobilizácia. Zdriemnutia nemožno ľubovoľne presúvať ani predlžovať. Ak zdriemnutie, ktoré sme si naplánovali na 14.00, presunieme napr. na 15.00, dômyselný plán spánku sa rozsype a v konečnom dôsledku sa budeme cítiť unavení.
Dá sa takto spať? Vraj áno, hoci je len veľmi málo ľudí, ktorí tvrdia, že takto fungujú dlhší čas. Zato tí, čo polyfázický spánok vyskúšali, tvrdia, že naozaj vzrástla ich efektivita a že aj napriek kratšiemu spánku sa cítia viac oddýchnutí.
Ak sa dá takto spať, prečo všetci spíme klasicky? Základným problémom pri každodennom využívaní polyfázického spánku je... práca. V prípade klasickej 8-hodinovej pracovnej doby napr. v kancelárii je polyfázický spánok nemožný. Avšak ani v prípade individuálnej pracovnej doby to nie je jednoduché, pretože nežijeme v sociálnom vákuu. Tvoje dieťa bude chcieť, aby si ho pred spaním objal, a tvoj zákazník, ktorý neraz chce, aby si ho obslúžil aj neskoro večer, nebude tolerovať tvoje zdriemnutia medzi 12. a 13. hodinou. Zaujímavý je však fakt, že v útlom detstve sme všetci spali polyfázicky, lenže rodiča a škola nás to neskôr úspešne odučili.